Tento prsteň bol objavený v ženskom germánskom hrobe z 3. storočia n. l. v dánskom Himlingøje v Dánsku. Žena mala v čase smrti 40 až 50 rokov a patrila k miestnej germánskej aristokracii. Hoci Dánsko nikdy nebolo súčasťou Rímskej ríše, silne podliehalo jej vplyvu.
Severogermánske kmene bojovali ako pomocné zbory (auxilia a foederati) v rímskych armádach a medzi oboma regiónmi prebiehal čulý obchod. Výsledkom bola severogermánska kultúra, ktorá si okrem tradičných germánskych predmetov cenila aj rímsky luxus. Okrem dvoch prsteňov nosila táto žena aj dva náramky so štylizovanými hadími hlavami. Na odeve mala pripnutú sponu (fibulu) s runovým nápisom „widuhudaR“. V ústach mala položenú mincu, ktorá mala podľa rímskeho zvyku zaplatiť prechod do posmrtného života.
Had bol v rímskom umení a šperkárstve častým motívom – chránil blahobyt rodiny.
V starovekom Grécku a severskej dobe bronzovej symbolizoval had uzdravenie. Tento hadí kult, aký poznáme z rímskej kultúry, mohol mať pôvod v Macedónsku, kde bol had uctievaný ako symbol plodnosti. Aj preto ženy tak radi nosili šperky v tvare hada.
Originál je dnes súčasťou zbierok Dánskeho národného múzea v Kopenehage. Tento prsteň je k dispozícii vo veľkostiach S, M a L.
