Táto franská vtáčia spona pochádza z polovice 6. storočia n. l., teda z obdobia merovejskej ríše.
Pôvodná spona bola z pozláteného striebra a zdobená vykladanými červenými granátmi. Našla sa v bohatom ženskom hrobe vo flámskej dedine Witternesse v departemente Pas-de-Calais. Dnes je súčasťou zbierky grófky de Béhague.
Na zadnej strane tejto stredovekej vtáčej spony sa nachádza pevný ihlový mechanizmus s typickým špirálovým vzorom.
Rovnako ako originál, aj táto replika franskej vtáčej spony meria 3,3 × 1,8 cm. Materiál: bronz
Historický kontext vtáčich spôn
V 5. a 6. storočí boli vtáčie spony v tvare štylizovaných orlov súčasťou ženského odevu franských Merovejcov. Tieto šperky vyjadriovali postavenie bohatých merovejských žien a zvyčajne sa nosili v pároch.
V kombinácii s ďalším párom spôn na zapínanie spodnej časti odevu tvorili tieto štyri spony tzv. merovejský odev so štyrmi sponami, ktorý bol bežný u Frankov a Alemanov v skorom stredoveku.
V 6. storočí boli malé spony s vykladanými granátmi v tvare profilovaných orlov bežné v regiónoch pod franskou merovejskou nadvládou a ženy ich nosili ako osobné šperky.
Tento variant vtáčej spony so zvýšeným telom, malým horným krídlom a pazúrmi je známy ako „typ Vorges“ podľa archeologickej lokality Vorges v departemente Aisne v severnom Francúzsku. Spony tohto typu sa objavujú v hroboch datovaných do rokov 520 až 555 n. l. a boli rozšírené v severnom Francúzsku, Porýní a južnom Nemecku, pričom varianty sa našli aj v Anglicku.
Germánske vtáčie spony pravdepodobne znázorňovali orla a boli inšpirované rímskym cisárskym orlom. Slúžili ako symbol príslušnosti k Rímskej ríši alebo jej kultúre a boli výsadou žien vyšších spoločenských vrstiev.
