Táto ozdoba na pitný roh je vernou kópiou originálu z 13. storočia, ktorý sa našiel na hrade Douglas v Škótsku (Dumfries; Galloway). Táto koncovka pitného rohu z 13. storočia odkazuje na vikinské obdobie a pravdepodobne vychádzala z omnoho staršieho originálu. Je vyrobená z bronzu, meria 5,7 cm na dĺžku, 2,2 cm na šírku a má 4 cm dlhý tŕň. Je vhodná pre pitné rohy s priemerom špičky od 1,9 cm.
Táto koncovka z 13. storočia bola objavená v regióne Dumfries a Galloway (frizské opevnenie a Gall-Ghaidhealaibh – zem zahraničných Gaelov), čo poukazuje na pôvodné prepojenie medzi gaelskými a vikinskými predkami. Išlo o oblasť, ktorá bola silne ovplyvnená gaelskou aj vikinskou kultúrou. Ešte aj po bitke pri Largse v roku 1263 zostala väčšina škótskych ostrovov v rukách nórskej koruny.
V indooeurópskych kultúrach mal vlk dvojaký význam. Zviera bolo obávaným nepriateľom, no zároveň ho obdivovali pre jeho prefíkanosť, silu a zúrivosť. Tento vzťah viedol k rituálom, v ktorých zohrával vlk ústrednú úlohu. Významným prejavom tohto vlkacieho kultu bol rituál koryos. Z neho sa vyvinuli germánski Ulfheðnar – bojovníci, ktorí uctievali Odina (Wodana) a boli známi ako „Odinovi vlci.“ V germánskom a staroseverskom umení symbolizovali vlci vernosť, ochranu, dravosť a strategické myslenie.
