Kelti uctievali diviaka, najmä samca, pre jeho odvahu a bojovnú silu. V staroveku preto vytvárali malé, diviaka znázorňujúce pliešky a sošky, ktorých dnes poznáme viac ako 100 rôznych exemplárov.
Historickým vzorom tohto keltského prívesku v tvare diviaka je kultúra laténskej doby. Pôvodná figúrka bola objavená v oppide Bibracte, ktoré bolo hlavným mestom galského kmeňa Aeduov od konca 2. storočia do konca 1. storočia pred n. l. Toto oppidum je zároveň miestom bitky pri Bibracte, kde v roku 58 pred n. l. César so svojimi rímskymi légiami porazil keltskú armádu vedenú Vercingetorixom.
- Rozmery amuletu: 3 × 2 × 0,6 cm
- Materiál: kvalitný bronz
- V balení: čierny kožený remienok
Okrem prívesku možno figúrku diviaka použiť aj ako kultový predmet na oltár.
Symbolika a historický význam diviaka u Keltov
Diviak bol v keltskej kultúre rešpektovaným lovným zvieraťom, ktoré symbolizovalo obávanú odvahu v boji. To sa odráža nielen v keltských soškách, ale aj v ozdobách vyrazených na čepeliach mečov a keltských prilbách, kde boli diviaky zobrazované so zdvihnutým chrbtom.
Zobrazenia diviakov patria medzi najbežnejšie keltské bronzové figúrky, pričom sa zachovalo viac ako sto exemplárov. Tieto znázornenia prešli typologickým vývojom od divokého, agresívneho diviaka až po pokojnejšie domáce prasa. Väčšina keltských figúrok diviakov sa našla vo vrstvách osídlenia datovaných do 3. až 1. storočia pred n. l. vo forme izolovaných a rozptýlených kusov.
Keltské figurálne zobrazenia diviakov majú svoj pôvod v etruskom umení. Na konci 5. storočia pred n. l. sa objavil tzv. typ Bibracte-Luncani, v ktorom sa keltské figúrky diviakov vyznačujú agresívnym postojom a zreteľne vyvýšeným chrbtovým hrebeňom.
